Automutilácia dokáže zmiasť, frustrovať a ľakať tak pacientov ako aj ich rodiny, okolie, dokonca dokáže vyviesť z miery aj nejedného psychológa či psychiatra. Jedná sa o pakované násilné správanie sa zamerané voči sebe, spôsobujúce fyzické zranenia. Môže ísť napr. o škrabanie, bodanie sa, rezanie, udieranie sa, vytrhávanie si vlasov, spôsobovanie si popálenín a pod. Jeho účelom je vyjadriť alebo uvoľniť emocionálny nepokoj.
Automutilácia ako taká nie je klasifikovaná ako samostatná diagnóza (s výnimkou trychotilománie), no spomína sa v symptomatike hraničnej poruchy osobnosti a môže, no nemusí tiež doprevádzať iné poruchy. Niektorí ju zaraďujú do kategórie „impulse control disorders“, kam patrí patologické hráčstvo či kleptománia.
Je charakterizovaná:
- stratou kontroly správania
- opakovanými akciami napriek negatívnym následkom
- jasnou dysreguláciou myšlienok a emócií
Automutilačné prejavy možno rozdeliť do 4 základných kategórií:
Ø Vážne, napr. amputácia, kastrácia v dôsledku psychotického stavu príp. navodeného drogami (intoxikácia amfetamínmi).
Ø Stereotypné - Vyskytujú sa u osôb s vývojovými chybami, u mentálne retardovaných. Opakujú sa v stereotypnom rytme.
Ø Typické – najčastejšia forma, napr. škrabanie, rezanie a pod. Stretávame sa s ňou u nepsychotických osôb, ktoré nie sú ani mentálne retardované.
Ø Spoločensky akceptované, napr. piercing
Rizikové faktory:
- ženské pohlavie
- adolescencia alebo raná dospelosť
- poruchy osobnosti, bipolárna porucha, depresia
- schizofrénia
- zneužívanie návykových látok
- trauma, zneužitie
- iné
Príčiny:
- psychologické – snaha vyjadriť navonok psychickú bolesť, vyrovnať sa so životom bez úmyslu zabiť sa, unáhlenosť v rozhodovaní, preferovanie krátkodobého uspokojenia pred budúcou odmenou, prirýchle odpovede na podnety z prostredia, skrátka impulzívnosť
- sociálne – nefungujúca rodina, privysoké nároky, očakávania vzťahujúce sa na spoločenské roly a pod.
- biologické
Predispozíciou môže byť dysregulácia neurotransmisnej a neurobiologickej funkcie. U osôb postihnutých automutiláciou, podobne ako u samovrahov a iných impulzívnych poruchách správania (napr.gambling) sú pozorované znížená serotonergická funkcia alebo centrálny deficit v serotonergickej funkcii, merané pomocou serotonínových metabolitou..
Obete automutilácie abnormálne odpovedajú na infúzie adrenergického agenta fenfluramin—vykazujú totiž zníženú hladinu prolaktínu, čo signalizuje zníženú serotonergickú funkciu. Herpertz našiel súvislosť medzi impulzívnosťou a nízkou serotonergickou aktivitoiu. Otázkou zostáva, či sa serotonergická disfunkcia prejavuje impulzivitou alebo či impulzivity spôsobuje serotonergickú dysfunkciu. V jednej zaujímavej štúdii, pacienti s hraničnou poruchou osobnosti a v rámci nej prejavmi sebapoškodzovania vykázali vyššiu odolnosť voči bolesti oproti kontrolnej vzorke osôb.Toto môže znamenať pozmenenosť opiátových systémov a dráh odpovedí na stres.
Na pochopenie biologických príčin automutilácie sú potrebné genetické štúdie a neurosimulácie.
Komentáre
nazor
hmmm
aj ja
mno
hmmmmmm